Jak budavać siłu i masu ciahlicaŭ na raślinnaj dyjecie. Viehanstva: dziela žyviołaŭ, na zdaroŭje, dla pryrody.


Źmiest artykuła:

1. Viadomyja spartoŭcy viehany.
2. PRAKTYČNAJA ČASTKA: jak budavać siłu i masu ciahlicaŭ na viehanskaj dyjecie, prahrama treninhu dla budovy masy ciahlicaŭ.
2.1. Dyjeta
2.2. Treninh
2.3. Dzie źjeści ŭ Varšavie - viehanskija miescy i pradukty vartyja rekamiendacyi

3. Viadomyja viehany i viehietaryjancy.
4. Viehanstva - dziela žyviołaŭ.
5. Viehanstva - na zdaroŭje.
6. Viehanstva - dla asiarodździa.

1. Viadomyja spartoŭcy viehany.

Viehan Patrik Baboumian - adzin z najmacniejšych ludziej śvietu: "Maja moc heta majo spačuvańnie".

[media=http://youtu.be/cFpip6rxcYY]

Viehan Patrik Baboumian jość najmacniejšym čałaviekam Niamieččyny, ustalavaŭ suśvietny rekord niesučy 555 kg na plačach:



Viehan Patrik Baboumian rychtujecca da čarhovych rekordaŭ
(prašu nie sprabavać paŭtaryć, toje što robić Patrik jość vielmi niebiaśpiečnym dla zdaroŭja):


Viehan Frank Medrano:



Viehan Сергей Соболько zaniaŭ 5 miesca ź ciełabudavańnia Biełarusi ŭ 2015 hodzie

Viehan Jim Morris - na filmiku maje 72 hady:




Hładyjatary na raślinnaj dyjecie

Daśledvańni praviedzienyja ŭ Miedyčnym Vienskim Univiersitecie ŭ Aŭstryi i ŭ Biernskim Univiersitecie ŭ Švajcaryi adkryli, što miasa było spažyvana niezvyčajna redka najbolš viadomymi vajarami - rymskimi hładyjatarami. Ich dyjeta była akreślena na padstavie analizu składu kostak 22 hładyjataraŭ znojdzienych na mohiłkach daŭniejšaha rymskaha miesta Efies, ciapier u składzie Turcyi, dzie 1800 hadoŭ tamu byli pachavanyja mnohija hładyjatary. Typovyja pasiłki tych vajaroŭ uvohule składalisia ź ziernia pšanicy, jačmienia i stručkoŭ. Jačmienny kampanient ich dyjety vyklikaŭ, što hładyjatary byli časta nazyvanyja "jačmieńnikami", jadunami jačmienia. 20 z 22 hładyjataraŭ, čyje reštki byli daśledavany, nie ŭžyvali ŭvohule miasa i małočnych praduktaŭ. 2 inšych praŭdapadobna pachodzili z inšych častak Rymskaj Impieryi - ich reštki źmiaščali peŭnyja ślady. Bitvy hładyjataraŭ časta skančvalisia śmierciu adnaho ź ich. Tamu im musiła zaležyć na sapraŭdy dobrym stanie cieła, kab vyjhravać spabornictvy. Tamu sposab charčavańnia byŭ z peŭnaściu vielmi važny i, jak akazałasia, aznačaŭ jon trymańnie siabie zdalok ad žyviolnaha białku. Daśledniki davodziać taksama, što ŭžo tady isnavaŭ svojeasablivy hatunak "enerhietyčnych napojaŭ" z dadatkam raślinnych popiełaŭ, dziakujučy čamu źmiaščaŭ mnostva minierałaŭ. Jak havoryć Fabian Kanz ź Medical University of Vienna: "raślinny popieł byŭ spažyvany paśla fizičnaha vysiłku ŭ mecie ŭzmacnieńnia arhanizmu i lepšaha hajeńnia kaściej".

Krynica: pa anhielsku albo pa polsku.



2. Praktyčnaja častka.


2.1. Dyjeta

Najvažniejšym faktaram uzrostu siły i masy ciahlicaŭ jość dyjeta i plan dnia - naležyć vysypacca, to bok dazvalać ciełu adnavicca i prymać pasiłak niekalki razoŭ na dzień, najlepiej 6-8 pasiłkaŭ, što ŭ praktycy aznačaje našeńnie z saboj kantejniera ź ježaj. Naležyć prymać pasiłak albo białkovy kaktejl (35 gr sojevaha białka) paśla treninhu, pierad snom i paśla snu - u mecie praduchileńnia katabalizmu. Dobra jość taksama prymać białkovy kaktejl hadzinu pierad treninham, ale nia jość toje abaviazkova, najlepiej paprostu źjadać adpaviednuju kolkaść białka i vuhlavodaŭ pierad treninham dla zabiaśpiečańnia enerhijaj padčas treninhu. Niekatoryja viehany karystajucca vyklučna sertyfikavanymi viehanskimi praduktami (časta značna daražejšymi), da takich nie naležu i raju tanny i dobry sojevy białok (znojdzieš na Allegro.pl upisvajučy ŭ pošuku Olimp Sojavit białko sojowe). Z uvahi na smak raju czekoladowe białko sojowe firmy TREC. Bolej ab paraškovych prateinach pračytaješ na staroncy VeganWorkout.org.pl

Štodnia naležyć źjadać:
2 g białka na 1 kg masy cieła.
Naprykład asoba z vahaj 80 kg pavinna dastaŭlać arhanizmu 160 g białka dzionna - kali maješ nadvahu, to viadziecca ab "čystaj bieztłuščovaj" vazie cieła. Jość toje ličba aryjentacyjnaja dla asobaŭ ciažka trenujučych, dla ambitnych. Čempijon Jeŭropy i Rasiei Станислав Линдовер raić dzionnaje spažyvańnie białka trenujučym asobam ad 2 da 2.5 g/kg - peŭny čas źjadaŭ (hałoŭnym čynam z paraškovych prateinaŭ) da 4 g/kg, paśla čaho adkryŭ, što spažyvańnie bolšaj kolkaści białka za 2.5 g/kg jość niepatrebnaje i škodnaje. Kali maješ lahčejšyja treninhi, patrabuješ mieniej białka. Adnak lepiej jość źjadać trochi bolej, čym zamała. Dakładnaje dzionnaje zapatrabavańnie ŭ białku, tłuščach, vuhlavodach zaležyć ad mnohich faktaraŭ, takich jak indyvidualnyja asablivaści arhanizmu, rod treninhu, jakaść spažyvanaj ježy (nap. jakaść białka - jakuju praporcyju aminakiślaŭ źmiaščaje, prysvajalnaść białka z dadzienaha praduktu; tłuščy mohuć być nienasyčanyja albo nasyčanyja, źmiaščać bolš albo mieńš kiślaŭ omega-3, omega-6; jakaść vuhlavodaŭ - źjadaješ kašy i śviežuju harodninu/sadavinu, ci chutčej napaŭniajeśsia biełym cukram z łasunkaŭ?), zaležyć ad intensiŭnaści Tvaich treninhaŭ, ad abranaj Taboj mety, stylu žyćcia, uzrostu i h.d. Naležyć pamiatać ab dzionnym zapatrabavańni na vitaminy i minierały - suplemientuj, fizičny vysiłak pavialičvaje zapatrabavańni Tvajho arhanizmu, tych pachodziačych ź ježy dakładna Tabie nia chopić (źjadajučy mnoha białkovaj ježy, nia budzieš mieć šmat miesca ŭ straŭniku dla sadaviny j harodniny), abaviazkovaj jość suplemientacyja B12, uvažaj na vapień i žaleza. Kompleks vitaminaŭ i minierałaŭ znojdzieš u kožnaj aptecy - viehanskaść takich vita-minaŭ nia jość harantavanaj, ale bolšaść nia jość pradukavanaj z trupaŭ (paźbiahaj žełacinavych kapsułaŭ). Raju kompleks vitaminaŭ i minierałaŭ Tested Multivites (uvaha! Nie rablu reklamy, raju toje što mnoj pravierana).

Najvažniejšyja krynicy białka: babovyja (soja jak najlepšaja, fasola, sačavica i nasieńnie ŭsich inšych hatunkaŭ babovych), kašy (hrečnievaja jak najlepšaja, aŭsianaja, rys), arechi (mindalnyja, brazilskija, vałoskija i ŭsie inšyja), nasieńnie. Važna, kab na praciahu dnia dastaŭlać arhanizmu zbałansavanuju kolkaść niezamiennych aminakiślaŭ - tut ubačyš fajnuju tablicu kolkaści niezamiennych aminakiślaŭ u praduktach. Kali maju karotka skazać ab vysnovach: kiepskaj navinoj jość toje, što bolšaść raślinnych praduktaŭ źmiaščaje mała methioniny. Na ščaście jość i dobraja navina: brazilski arech z usich raślinnych praduktaŭ źmiaščaje najbolej mietyjaniny i moža idealna dapaŭniać Tvaju štodzionnuju dyjetu abapiertuju na, u vialikaj stupieni, sojevym białku, babovych i kašach - źjadaj trochi hetych arechaŭ na praciahu dnia (vialikuju dozu mietyjaniny źmiaščaje taksama siezam). Tvaja ježa pavinna być raznastajnaj: na praciahu dnia źjadaj stručkovyja, kašy, arechi - kambinuj!

Nia budu šmat havaryć ab vapni, paprostu suplemientuj jaho, kali chočaš mieć zdarovyja kości - asabista biaru wapń i magnez w postaci cytrynianu firmy Solgar. Niedabor vapnia maje kala 3/4 Amerykancaŭ, tamu nia dumaj, što prablemu z vapniem majuć tolki viehany, pakolki dyjeta abapiertaja na małaku karovy taksama jość kiepskim rašeńniem - žyviolny białok vymyvaje vapień z arhanizmu. Prymaju vitaminy D2 i D3, a taksama raz na kala try dni vialikuju dozu B12. Nia dumaju, što prapanavanyja mnoj suplemienty jość najlepšyja, paprostu takimi karystajusia, tamu šukaj ułasnych rašeńniaŭ. Starajsia atrymać jak najbolej karyści naturalnym čynam, ź ježy. Užyvaj roznych rodaŭ raślinnych alejaŭ, najbolej omega-3 z dastupnych u kramach źmiaščaje lniany alej, bahata taksama rapsavy alej. Abaviazkova źjadaj štodnia paru łyžak nasieńnia lonu mielenaha (asabliva kali nie ŭžyvaješ alejaŭ bahatych u omega-3) albo suplemientuj kwasy tłuszczowe omega-3. Viartajučysia da vapnia, vialikuju porcyju atrymaješ ź mielenaha maku.

Codziennie nasze ciała potrzebują białek, węglowodanów, tłuszczy (Omega 3-6-9), witamin i minerałów. Na stawy kolanowe polecam glukozaminę i chondroitynę, np. Activlab Arthreo Free.


Dyjetyčnaja pamiatka dla trenujučych asobaŭ, dzionnaje zapatrabavańnie:

1. Białok: 2 g/kg.

U dni treninhu:
- prymaj 35 g białka rastvoranaha ŭ vadzie albo ŭ inšaj vadkaści hadzinu pierad treninham, adrazu paśla treninhu i pierad snom albo
- zranku adrazu paśla prabudžeńnia, hadzinu pierad treninham i adrazu pa treninhu albo
- najlepiej: zranku adrazu paśla prabudžeńnia, adrazu pa treninhu, pierad snom.

U niatreninhavyja dni:
- I porcyja zranku adrazu paśla prabudžeńnia, II porcyja pamiž pasiłkami, III porcyja pierad snom.

Takim čynam dastaŭlaješ arhanizmu 90 g białka (sa 105 g praduktu) dzionna. Reštu dzionnaha zapatrabavańnia na białok atrymlivaj ź ježy: stručkovyja, kašy, arechi. Nie naležyć pierakročvać 3 porcyjaŭ sojevaha białka dzionna. Kali rašyśsia na adnu porcyju dzionna, biary adrazu pa treninhu - jość toje najvažniejšy momant dla rehienieracyi ciahlicaŭ. Razam ź białkovym kaktejlem (pratein možaš rastvarać u vadzie, soku albo ŭ inšaj vadkaści) dobra jość źjadać trochi vuhlavodaŭ, naprykład hrušku, kašku albo banan. Źjadaj štości białkovaje pierad i paśla snu - takim čynam praduchilaješ katabalizm.

2. Abaviazkova suplemientuj B12 - nivodny raślinny pradukt nie źmiaščaje hetaha vitamina. Suplemientuj vapień i elemienty ŭpłyvajučyja na jaho prysvajalnaść i/albo kompleks vitaminaŭ i minierałaŭ.


Krynica malunka: VeganWorkout.org.pl


3. Ješ hrečnievuju kašu i inšyja kašy z babovymi, štodnia ješ brazilskija arechi (z uvahi na mietyjanin) i inšyja arechi.

4. Źjadaj paru łyžak lnianoha nasieńnia dzionna z uvahi na tłustyja kiśli omega-3.

Kali źjadaješ štodnia adpaviednuju kolkaść karysnaj ježy, daš rady z najciažejšym siłavym treninham.







Dyjetyčnaja pamiatka dla nietrenujučych asobaŭ, dzionnaje zapatrabavańnie:

1. Białok: 1 g na 1 kg masy cieła; źjadaj 1 albo bolej brazilskich arechaŭ z uvahi na vysokuju źmiastoŭnaść methioniny
2. Tłustyja kiśli omega-3: źjadaj dźvie łyžki nasieńnia lonu
3. Vitaminy i minierały: suplemientuj B12, uvažaj na / suplemientuj vapień i žaleza



2.2. Treninh

Nižej pradstaŭlaju try najvažniejšych klasyčnych praktykavańni dla budavańnia siły i masy ciahlicaŭ: prysiadańni sa štanhaj na plačach, vyciskańnie štanhi na łaŭcy, stanavaja ciaha. Uvaha! Nieŭłaścivaja technika vykonvańnia praktykavańniaŭ pahražaje kalectvam albo surjoznymi prablemami sa zdaroŭjem. Pryjarytetam pry vykanańni praktykavańniaŭ pavinna być idealnaja technika, nikoli nie pavialičvaj ciažaru koštam techniki i navat nia dumaj ab vialikich ciažarach na praciahu pieršaha paŭhodu treninhu, prynamsi što datyčyć miortvaj ciahi i prysiadaŭ - cieła pavinna pastupova pryzvyčaicca da ciažaraŭ. Pry vykanańni kožnaha praktykavańnia ŭvažaj na dychańnie - vydych zaŭsiody musić prypadać na napruhu. Pierad treninham abaviazkova razahravajsia, pierad vykanańniem praktykavańnia - razahravaj metavuju hrupu ciahlicaŭ. Pieršyja miesiacy treninhu raju zajmacca z trenieram albo pad apiekaj daśviedčanaj asoby. Kali ŭ Ciabie niešta balić - kiń heta praktykavańnie i ŭžo nie viartajsia da jaho ŭ hety dzień. Nie rabi ničoha, u čym nia ŭpeŭnieny.


Try najvažniejšych bazavych praktykavańni: prysiady, vyciskańnie i miortvaja ciaha

Prysiady sa štanhaj na plačach. Pilnuj, kab kaleni nie vystupali paza liniju palcaŭ stupniaŭ. Piatki jość mocna ŭrytyja ŭ padłohu ŭvieś čas. Nie vypramlaj da kanca nohi - takim čynam źmianšaješ niekarysnaje abciažarvańnie kalennych sustavaŭ. Praź pieršyja miesiacy albo navat hady treninhu raju nia bavicca ŭ vialikija ciažary z uvahi na niekarysnaje abciažarvańnie kalennych sustavaŭ. Kali budzieš mieć niekamfortnaje pačućcie albo paškodžańnie kalennych sustavaŭ, raju glucosamine firmy Now Foods albo Veganicity. Možaš taksama prymać hlukazamin prafiłaktyčna čas ad času. Pry aciažarańniach bolšych ad ułasnaj vahi albo vyšejšych za 80 kg prašu karystacca pojasam i stabilizujučymi kalennymi paviazkami. (Bolšaść filmikaŭ prapanuju na rasiejskaj i anhielskaj movach z uvahi na jakaść pradstaŭlenaj techniki vykonvańnia praktykavańniaŭ, jość dobryja i biez reklam - kali viedaješ roŭna dobryja albo lepšyja filmiki na Biełaruskaj albo anhielskaj movie i chočaš ich ubačyć na dadzienaj staroncy, prašu padasłać spasyłki na adresu s.kalejeu@gmail.com)





Varta ŭzmacniać doł śpiny hetym praktykavańniem:


Vyciskańnie štanhi na łaŭcy




Miortvaja ciaha

Uvažaj na doł śpiny pry vykonvańni miortvaj ciahi, jość toje słaby punkt u hetym praktykavańni, padobna jak kalennyja sustavy pry prysiadach.







Nižej pradstaŭlaju prykładovuju ŭ peŭnaj stupieni klasyčnuju prahramu trenirovak na try dni ŭ tydzień. Vykonvaj pa 4 albo 3 sieryi kožnaha praktykavańnia nie ŭklučajučy ŭ heta razahreŭ, pa 10-12 paŭtoraŭ za sieryju. Pamiž praktykavańniami adpačyvaj 6-10 chvilinaŭ (u hetym časie možaš rabić mieńš istotnyja praktykavańni: na łokvicy, na łydki, na doł śpiny - ale ž viadoma nie naležyć sumiaščać praktykavańnie na doł śpiny z prysiadami albo miortvaj ciahaj). Kali trenuješ dla siły, vykonvaj da 6 paŭtoraŭ. Kali chočaš pavialičyć biaśpieku svaich treninhaŭ, rabi pa 15-20 paŭtoraŭ za sieryju ź mieńšymi ciažarkami (nia dumaj, što mieńšyja ciažary pry bolšaj kolkaści paŭtoraŭ jość nieefiektyŭnyja - takim čynam trenuje čempijon Rasiei i Jeŭropy Станислав Линдовер, što praŭda, daje rady taksama vycisnuć technična pravilna biaz mostku 210 kg na adzin raz, ale najčaściej trenuje akurat šmatpaŭtorna). Na kožnuju hrupu ciahlicaŭ vykonvaj pa niekalki praktykavańniaŭ dla lepšaha efiektu. Možaš trenavać dva razy na tydzień pa toj samaj prahramie albo zmadyfikavać jaje na ŭłasnyja patreby. Starajsia nie trenavać bolš za paŭtary hadziny. Kali pačuvajeśsia hałodny albo stomleny, nia jdzi na siłoŭniu - najeśsia i vyśpisia.


Prahrama treninhu na try dni: paniadziełak - śpina i bicieps, sierada - nohi i plečy, piatnica - hrudzi i trycieps

Paniadziełak
(Razahreŭ sustavaŭ i ciahlicaŭ, praktykavańnie na bruch)
Śpina:
1. Padciahvańni z dadatkovym ciažaram albo biez
2. Viesłavańnie štanhaj
3. Miortvaja ciaha
4. Uznašeńni plačej - "šrahi"
Bicieps:
1. Zhinańnie ruk sa štanhaj padchopam i/albo z hantelkami
2. Małatki


Možaš taksama rabić inšyja praktykavańni dla śpiny, takija jak: viosłavańnie hantelaj, ciaha dolnaha vyciahu, viosłavańnie kancom štanhi, apuskańnie turnika za hałavu albo da kletki i h.d.

Sierada
(Razahreŭ sustavaŭ i ciahlicaŭ, praktykavańnie na bruški)
Nohi:
1. Razhibańnie noh u mašynie siedziačy
2. Zhibańnie noh u mašynie ležačy
3. Vyćskańnie nahami ŭ mašynie
4. Prysiad sa štanhaj na plačach
Plečy:
1. Žaŭnierskaje vyciskańnie
2. Uznašeńnie hantelek bokam
3. Uznašeńnie hantelek u nachile

[media=https://youtu.be/FtlFv0kLMco]

Piatnica
(Razahreŭ sustavaŭ i ciahlicaŭ, praktykavańni na bruški i doł śpiny)
Hrudnaja kletka:
1. Vyciskańnie hantelak ležačy na łaŭcy, horny nachił 30-45°, za tydzień dolny
2. Vyciskańnie štanhi ležačy na haryzantalnaj łaŭcy
3. Vyciskańnie ŭ mašynie siedziačy
4. Razvodka z hantelkami ležačy na łavie
Trycieps:
1. Francuskaje vyciskańnie štanhi ležačy
2. Vypramleńnie ruk na vyciahu nadchopam
3. Francuskaje vyciskańnie hantelki adnaruč stojačy albo siedziačy



Možaš taksama rabić ruki ŭ miežach asobnaha treninhu:






2.3. Viehanskija miescy ŭ Varšavie


1. Viehanskaja restaŭracyja "Loving Hut" adrazu kala stancyi mietro Politechnika;
2. Viehanskija burhiery "Krowarzywa", ul. Hoża 42;


3. Lokal Vegan Bistro što znachodzicca blizka "Krowarzywy" - raju "schabowego", ul. Krucza 23/31;


4. Sojevyja sasiski i viandliny dastupny ŭ mnohich kramach: "Auchan" (ul. Górczewska 124), "SuperSam" (la stancyi mietro Wilanowska), "Tesco" (la stancyi mietro Kabaty):

Najbolšuju kolkaść białka źmiaščajuć "klasyčnyja" sasiski - 17,8 g na 100 g praduktu.






Sojevaja katleta: i voŭk syty, i kozy cełyja.

5. Kala stancyi Kabaty znachodzicca taksama 100% viehanskaja krama TerraVege: pasty dla zuboŭ, johurty, syr, pielmieni - ŭsio supier.

6. Sojevyja napoi ŭzbahačanyja ŭ vapień i vitaminy E, B2, B12 z naturalnym, šakaładnym albo vanilnym smakam možaš kupić za 5 zł za litar u "Biedronka" (3 g białka na 100 g napoju). Na žal źmiaščajuć zamnoha cukru.

Viehanski tort. Stravy i recepty ad viehanskaj pary ź Mienska (ciełabudaŭnik Сергей Соболько i jaho žona Alina) možna ŭbačyć tut.

Kali chočaš štodnia atrymlivać na svaju skrynku cikavyja viehanskija prypisy, padpišysia da prahramy stań viehanam na 30 dzion.


Raju dobraje i tannaje viehanskaje myła Sonett.



3. Viadomyja viehany i viehietaryjancy.



Moby: "Jak viehan źjaŭlajusia ščaślivy, pakolki viedaju, što nie pryčyniajusia niepasredna da ciarpieńnia inšych istot."




Prykładovaja žyviołaabarončaja akcyja: "Trupy - ježa dla zombi. Stań viehanam!"




4. Viehanstva - dziela žyviołaŭ.




Žyvioły, jak i ludzi, heta razumnyja adčuvalnyja istoty. Najnoŭšyja navukovyja daśledvańni davodziać, što navat ryby majuć receptary bolu padobnyja da ludskich. Evalucyjna bližejšyja nam šympanze, karovy, kury albo śvińni (ź jakimi majem 90% supolnych hienaŭ) traktujucca sučasnaj pramysłovaściu jak mašyny. Naradžajucca, žyvuć i pamirajuć u žudasnych umovach - i ŭsio heta za hrošy i na zamovu spažyŭcoŭ, to bok nas. Matka žyvioliny nia mieniej za čałavieka prahnie apiekavacca svaim patomstvam i ŭ takoj samaj stupieni pieražyvaje stres, kali na jejnych vačach adbirajuć albo zabivajuć jejnaha dzicionka. Ci našaje žadańnie jeści trupy vartaje śmierci miljardaŭ žyviołaŭ i ich ciarpieńnia?


"Usie dryžać, kali bačać uźniesieny kij.
Usie bajacca śmierci.
Bieručy samaho siabie za prykład,
Nie naležyć udarać inšych
ani vyklikać, kab byli bityja.

Usie dryžać, kali bačać uźniesieny kij.
Žyćcio doraha kožnamu.
Bieručy samaho siabie za prykład,
Nie naležyć udarać inšych
ani vyklikać, kab byli bityja
."

(Słovy Abudžanaha z Dhamapady, vieršy 129-130)


Štohod, miljardy žyviołaŭ hinuć u bojniach pa ŭsim śviecie. Źviarni ŭvahu jak karotka žyvie bolšaść ź ich.
Nivodnaj nie było dazvolena dažyć da naturalnaj śmierci.




Zabićcio dziela skury ("vytvorčaść" norkavych futraŭ).




"Jość vypadki, vučniu, kali žančyna albo mužčyna źjaŭlajecca zabojcam žyvych istotaŭ, majučym kroŭ na rukach, schilnym da ŭśmiaročvańnia i mardavańnia, nie akazvajučym litaści ŭ stasunku da žyvych istotaŭ. Praz pryniaćcie i vykonvańnie takich dziejańniaŭ, razam z raspadam cieła, paśla śmierci, jon albo jana adrodzicca ŭ śfiery ŭpadku, u kiepskim miescy, nižejšych śvietach, piekle. Kali paśla raspadu cieła, paśla śmierci (...) adrodzicca ŭ ludskim stanie, tady jana albo jon buduć karotka žyć dzie b ni adradzilisia. Heta daroha pravodziačaja da karotkaha žyćcia: być zabojcam žyvych istotaŭ, majučym kroŭ na rukach, schilnym da ŭśmiaročvańnia i mardavańnia, nie akazvajučym litaści ŭ stasunku da žyvych istot."

"Ale jość taksama vypadki, kali žančyna albo mužčyna, pakinuŭšy zabićcio žyvych istotaŭ, ustrymlivajucca ad uśmiaročvańnia žyvych istotaŭ, žyvuć z prutam adkładzienym, nožam adkładzienym, aściarožnyja, miłasernyja, spačuvajučyja dla dabra ŭsich istot. Prymajučy takuju pastavu i dziejańni, razam z raspadam cieła, paśla śmierci, jana albo jon naradžajecca ŭ dobrym miescy, u niebie. (...) Kali paśla raspadu cieła, paśla śmierci (...) adrodziacca ŭ ludskim stanie, tady jana albo jon buduć doŭha žyć dzie b ni adradzilisia. Heta daroha pravodziačaja da doŭhaha žyćcia: pakidańnie zabićcia žyvych istotaŭ, ustrymańnie ad zabićcia žyvych istotaŭ, žyćcio z prutam adkładzienym, nožam adkładzienym, aściarožna, miłaserna, sa spačuvańniem dla dabra ŭsich istot."
(Słovy Abudžanaha z 135 Cula-kammavibhanga Sutta)


5. Viehanstva - na zdaroŭje.


"U adlehłych časach isnavali tolki try chvaroby: žadańnie, hoład i sapsavańnie; ale z pryčyny zabojstvaŭ žyviołaŭ jany pavialičylisia da dzievianosta vaśmi." (Słovy Abudžanaha z Sutta Nipata, 311)

Aficyjnaja pazicyja Amierykanskaj Dyjetyčnaj Asacyjacyi (najprafiesijniejšaja dyjetyčnaja arhanizacyja ŭ śviecie, ciapier Academy of Nutrition and Dietetics) i Dyjetołahaŭ Kanady:

"Naležnym čynam spłanavanaja viehanskaja dyjeta źjaŭlajecca adpaviednaj na ŭsich etapach žyćcia, uklučna ź pieryjadam ciažarnaści, karmleńnia hrudździu, niemaŭlactva, dziacinstva i padletkavaha ŭzrostu."


Viehanskaja dyjeta zabiaśpiečvaje karysnaje zbałansavańnie pažyŭnych rečyvaŭ u arhaniźmie, miž inšym nižejšy ŭzrovień nasyčanych tłuščaŭ i chalesterołu, jak taksama vyšejšuju źmiastoŭnaść vuhlavodaŭ, charčovych vałoknaŭ, mahnezu, kalijumu, folijevaj kiśli i antyaksidantaŭ, takich jak vitaminy C i E. Daśledvańni vykazvajuć, što viehany majuć nižejšy pakazčyk masy cieła za niaviehanaŭ, a taksama radziej pamirajuć na infarkt. Viehany majuć nižejšy ŭzrovień chalesterynu ŭ kryvi, nižejšy cisk kryvi, radziej chvarejuć na cukrovy dyjabiet, raka prastaty i toŭstaj kiški. - Amierykanskaje Dyjetyčnaje Tavarystva i Dyjetołahi Kanady


Asoby na dyjecie viehietaryjanskaj majuć na 32% nižejšy ryzyk chvarobaŭ serca.



Asoby na dyjecie viehietaryjanskaj majuć nižejšy ryzyk novaŭtvareńniaŭ ahułam na 18%.



Adnak viehanam naležyć pamiatać, što nivodny raślinny pradukt nie źmiaščaje vitamin B12, jaho naležyć suplemientavać.



"Miedycyna siońnia prymaje ŭdzieł u adnym z najbolšych ašukanstvaŭ apošniaha stahodździa. Absłuhoŭvaje kancerny, jakija nie kłapociacca ab zdaroŭi dziaciej, ale dbajuć ab hrošach. Lekary nabrali vady da vusnaŭ, bo tak biaśpiečniej. Małako, nasupierak raspaŭsiudžanamu mierkavańniu, nie ŭzmacniaje kości, ale ich pasłablaje. Małočny białok vymyvaje kalcyj z arhanizmu. Karoŭje małako heta najlepšy recept na invalidski vozak." (Doktar Jaŭhien Źbihnieŭ Sivik, hiniekołah i akušer, stvaralnik pieršaj u Polščy Kliniki i Škoły Naturalnych Rodaŭ)

Padobna jak 5 500 hatunkaŭ sysunoŭ, ludzi kormiać svaich dziaciej małakom. Adnak u adroźnieńni ad astatnich 5 499 hatunkaŭ, spažyvajuć małako taksama paśla pieryjadu hrudnoha karmleńnia - i navat nie małako matki, ale małako ad karovy (karmleńnie adpaviednaje dla cialonka, ale nie dla ludskoha dzicionka, patreby jakoha absalutna inšyja).




6. Viehanstva - dla asiarodździa.


Žyviołahadoŭla i trupajednickaja pramysłovaść źjaŭlajucca adnym z najbolšych atručvalnikaŭ navakolnaha asiarodździa. Reki, akijany i hruntoŭnyja vody zaniečyščajucca ściokami z hadoŭli i bojni. Na mety hadoŭli žyviołaŭ i ziemlarobstva vysiakajucca lasy i vyniščajucca biascennyja ekasistemy, takija jak amazonskaja pušča. 90% pradukcyi soi źjadajecca žyviołami. Žyviołahadoŭla heta vielmi kaštoŭny dla asiarodździa i absalutna niepatrebny kapryz - kab "vytvaryć" 1 kh trupa karovy, treba vykarystać tysiačy litraŭ vady!

Sadavinajadzieńnie – styl žyćcia, vyznaŭcy katoraha dapuskajuć spažyvańnie vyklučna sadaviny i pładoŭ, zryvańnie albo źbirańnie jakich nie vyklikaje źniščeńnia raśliny. Nie prymajuć spažyvańnia naprykład morkvy albo kapusty. Sadavinajadzieńnie heta pieraniasieńnie idei viehanstva na raśliny.

"Sučasnaje pramysłovaje hramadstva heta fanatyčnaja relihija. Niščym i atručvajem usie ekasistemy našaj płaniety. Padpisvajem vieksieli, jakija našyja dzieci nia buduć u stanie spłacić (…) Zachoŭvajemsia tak, niby źjaŭlajemsia apošnim pakaleńniem na hetaj płaniecie. Kali nie adbuducca radykalnyja źmieny ŭ našych sercach i rozumach, kali našyja pohlady hruntoŭna nia źmieniacca, to Ziamla skončyć jak Vieniera: vypalenaja i miortvaja."












[media=https://youtu.be/vQAdArS7G8I]

Будызм

Copyright © 2012- да Абуджэньня Навука Абуджанага Усе правы абаронены.
Вылучы знойдзеную памылку курсорам і паведамі нам праз Ctrl+Enter. Дзякуем!